jedno pivo a...
pre mňa pivo a...
k tomu štyri vodky!
Takto znie predposledný refrén kriticko-romantickej skladby Najebaní Pankáči. Keďže ako ľudia máme výsostné právo spomedzi živých bytostí klásť si otázky a uvažovať nad odpoveďami, napadlo vás niekedy polemizovať nad tým, prečo majú tie vety práve takúto štruktúru? Využívate váš mozog v dostatočnej miere? O čo je kuchárka, tráviaca 15 hodín denne, z toho veľkej časti dobrovoľne, nad hrncami a panvicami, sofistikovanejším živočíchom ako napríklad mačka?
Nuž, trochu som odbočil, vráťme sa k pankáčom. V roku 2006 som sa zúčastnil pracovného pohovoru za účelom obsadenia bubeníckeho postu v budúcej punkovej kapele. Oddelenie ľudských zdrojov viedol frontman vtedajšej nitrianskej vrcholovej kapely NPK pod pseudonymom Čučo. Nábor sa odohrával v krčme miestneho významu s ľudovým názvom Mánička. Vymieňali sme si predstavy o realizácii hudby, do toho pili pivá, keď sa k nám zrazu prikmotril Harwy, údajný basgitarista (čo samozrejme v punkovom prostredí nemusí zaručovať ani skutočnosť, že má basgitaru). Harwy sa richtoval odísť k výčapu, a tak sme sa dohodli, že chceme dve svetlé a jedno tmavé pivo; on však bol už na polceste preč od stola a požiadavka sa mu nedoniesla. A tak vchádzam dnu, podávam mu stokorunáčku a velím: kúp tri pivá, z toho jedno tmavé. Harwyho mozog si predstavujem ako mlynček na mäso, do ktorého ktosi vhodil spomínanú požiadavku zhora do kovového otvoru. Kľuka mlynčeka sa niekoľkokrát za mľaskotu a škrípania otočila okolo vlastnej osi, vykonávajúc operáciu, na konci ktorej sa mal nachádzať jedinečne spracovaný hovorený výstup. Keďže algoritmus premieňajúci inputy do mlynčeka na outputy je všetkým (s najväčšou pravdepodobnosťou aj samotnému Harwymu) neznámy, každý sa začudoval, keď objednávka pív znela nakoniec takto:
"Tmavé pivo, jedno pivo, a mne... pivo."
PS. Za pekné popoludnie som vypil štyri pivá. Z Máničky sme sa odviezli pri hrad, kde som zaspal na lavičke.
