Jozef bol pokorený. Tento pocit krivdy mu z hlavy nevytĺklo ani desať pív a štyri balíky krčmových čipsov, ktoré vraj boli "slané ako piča morskej panny." Sediaci v krčme naproti bol však dobre zorientovaný v disneyovkách a zdôraznil, že Ariela nemala piču, ale plutvu. Na to mu Jozef najebal do brady a aspoň kúštik si napravil pošramotené sebavedomie. Jozef totiž prehral nedeľný turnaj v armwrestlingu, hoci sa pasoval za jedného z favoritov. Ako sa len mohol ešte v semifinále podvoliť tomu vyziabnutému cicinbrusovi Gabovi. Bolela ho pýcha, a tento bôľ nešiel ničím utíšiť. Každá chvíľka navyše v tejto skurvenej krčme, navyše obklopený debilmi, sa zdala ako spaľujúca večnosť. Pôjde domov, snáď tam nájde pokoj, a ideálne aj dačo do žalúdka. Z tých čipsov mu bolo akurát tak dobre na piču.
Nedeľný obed sa tradične považuje za malú hostinu. Na stôl sa dostane aj pokrm, ktorý v bežný deň nie je samozrejmosťou. Očakávajú sa prinajmenšom dva chody, hlavným ťahákom býva mäso. Jozef už na prahu tušil, že niečo nie je v poriadku. Nezavetril ani vôňu gulášu, ani vyprážaných rezňov, lež akúsi pofidérnu predzvesť sladkého pečiva pre pupušov. Ak je toto niečo, čo má byť dočasným pôžitkom a zároveň náplasťou na jeho zranenú hrdosť, tak sa niekto kurva mýli. Zožral tri štvrtiny koláčov rovno z plechu, prekladajúc ruky ako kľukový hriadeľ. Rozhodol sa vykompenzovať rozčarovanie z kvality jedla jeho pohotovým natlačením do gágora a falošným pocitom uspokojenia. Málo chýbalo k tomu, aby sa dogrcal. Rozhliadol sa, nech zhodnotí situáciu: jeho hlúpa žena mu namiesto poriadneho obeda upiekla makové koláče. Do toho hrá nejaká prijebaná odrhovačka od Adama Ďuricu, ktorú si tá hlupaňa určite doteraz pospevovala. Zahnal sa, šmahom ruky rozjebal plastové rádio s kolieskom na ladenie staníc a vyťahovacou anténou. Súc na koni v sedle pána situácie, rozhodol sa bezodkladne rozseknúť gordický uzol večného nezadosťučinenia a krivdy, ktorú pociťoval voči bytiu, a zo zotrvačnosti fľasol úbohej žene po líci tak, že takmer skončila tvárou v dreze medzi tanierikmi, ktoré nachystala pre muža a deti, nech môžu aspoň raz za čas zasadnúť za stôl a najesť sa spoločne ako rodina. Jozef ešte raz hodil okom po celej situácii, následne mrdol plecom a odišiel sa vyvaliť na gauč. Konečne bol pokoj.
