Kedysi bolo mesto Nitra, podobne ako Berlín, rozdelené na dve ideologické polovice. S tým rozdielom, že východný Berlín sa nachádzal naľavo. Pre ešte väčší zmätok uvediem súhrn prípadu "partia opilcov vs. mesto Hlohovec". V Hlohovci kedysi existoval pajzel pod názvom Portugal. Jeho ľavá polovica sa od neho časom odčlenila pod názvom "pravý Portugal".
Vráťme sa do Nitry. Na presun do lokálneho západného Berlína nebolo treba zavádzať letecký most, prístup doň bol voľný. Jednako tam mnoho ľudí neprúdilo. Tí z opačnej strany barikády nás nazývali feťákmi, hipíkmi, sockami v menčestrákoch. My sme zavše vedeli, kto sme - decká, ktoré napínalo na zvracanie, ak sme si mali predstaviť strávený večer v hociktorej z prijebaných diskoték na druhej strane mesta, v spoločnosti kokotkov v teplákových súpravách a ich vyziabnutých kurvých kostier s nariasenými sukienkami a umelými mihalnicami, stratenými kdesi medzi stenami nevkusných klubov akoby vypadnuvšími z najlepšej éry juhoslovanského techna.
Štúrova ulica sa de facto stala berlínskym múrom. Za checkpoint Charlie by sa dala považovať červená trafika pri malom Tescu. Tam sa lámal osud: zastavila 24ka na zastávke pred Mlynmi, a videlo sa - čúzy so zlatými kabelkami pokračovali ďalej, a naše baby čoskoro privítalo náručie divadelného bufetu Starého divadla, odkiaľ sa začínal triatlon Staré divadlo - bistro Janter - Stará pekáreň. Bol to dobrý triatlon.
Čoskoro však bol múr znesený a Berlíny zjednotené, tentokrát však pod taktovkou toho východného. Stratili sme svoju Brandenburskú bránu. Diskočúzy zostali. Náš tábor sa utiahol do ilegality, vyčkávajúc ako partizáni na deň, kým ktosi obnoví veliteľský stan.
