Policajti otvorili vchodové dvere silou, no pokus opísať s nimi aspoň štvrťkruh sa zastavil niekde na desiatich stupňoch. Jeden z nich prestrčil dnu ruku s telefónom, zahol s ňou za hranu dverí a odfotil predmet, ktorý im bránil vojsť dovnútra: bola to škatuľa o veľkosti malej chladničky s nápisom STÁŽ. Po silnejšom tlaku sa škatuľa skomprimovala ako harmonika a vyprsklo z nej niekoľko letákov. 14-dňová rezidencia v Bielovežskom pralese. Zaži najlepšie leto svojho života v Mukačeve! Príď aj ty vybudovať KaleidoSkopje! Černobyľ - je tu toho oveľa viac ako si myslíš!
Kapitán videl počas svojej kariéry mŕtvoly poskladané v rôznych kreatívnych polohách. Táto však kombinovala pocit neopísateľného pokoja a zároveň totálneho absurdna. Ľudmila, teda presnejšie, jej na kosť vyziabnutá koženková kostra, sedela v tureckom sede pred otvorenou chladničkou s odvisnutou hlavou v lone. Poloha jej tela bola nakalibrovaná v dokonalej súmernosti. Vyzerala ako kinetický umelecký objekt vyrobený z vešiakov a metiel, prehodený poťahom z gauča. Ľadový vzduch plaziaci sa z chladničky podčiarkol surreálnosť scény, ktorú budú kapitán aj desiatnik až do odchodu z policajného zboru opisovať všetkým svojim kolegom.
"Tak tam sedela, kompletná ako čerstvo zložené puzzle. Až mi bolo ľúto ju rozplietať a pchať do vreca. Na stanici sme sa jej nabúrali do telefónu, a vieš čo bola posledná vec čo napísala kamarátke? Že idem si dať nejakú zmrzku."
"Tak tam sedela, kompletná ako čerstvo zložené puzzle. Až mi bolo ľúto ju rozplietať a pchať do vreca. Na stanici sme sa jej nabúrali do telefónu, a vieš čo bola posledná vec čo napísala kamarátke? Že idem si dať nejakú zmrzku."
