Kam som šťal?

To keby som si pamätal. Každopádne, najlepší postup pri vznikaní vecí je taký, ktorému ani sami nerozumiete. Ako keď idete s priateľmi na splav, zrazu hráte na gitare torzo budúcej pesničky a ktosi dupe topánkou na prvú do dreveného móla. Plávate rozmazaným časopriestorom, pričom nemáte tušenia, kedy ste nastúpili na tento psychadelický vlak rútiaci sa čertvie kam, avšak zaručene nie do Zionu. Z ničoho nič ste na konečnej a jeden zo spolucestujúcich na prahu nedeľného dopoludnia ožratý šoféruje traktor. Polovica premenných je bulharských a druhá polovica zabudnutých. Kam som šťal? Pevne verím tomu, že nie TAM. V roku 2018 sa jeden z pasažierov takmer stal hrdinom tejto pesničky. Na brehu jazera sa skauti spili ako starší dorast podpolianskeho folklórneho súboru.  Najväčší z nich sa priplazil na miesto posledného odporu, kde sa aj dogrcal a ako valček na cesto vyváľal pod sebou ucelený pás utľapkanej trávy. Všetko by sa odvíjalo v rozumnom intervale rokenrolu, keby sa tam dakto druhý predtým nevyšťal s prietokom moču ako v najširšom priereze ropovodu Družba. Stan postavili meter odtiaľ. Ja som ako abstinent šťal z druhej strany murovaného domčeka. 

Zamlčiavané svedectvo o najebaných pankáčoch

Ľudia sú si rôzni a preto je človek človeku vlkom. Nezabúdajme však, že práve kvôli tejto rôznorodosti nachádzame ľudí vhodných presne pre konkrétnu oblasť ľudskej činnosti. Načo sú ale dobrí najebaní pankáči? Poznáte ich: večne dogabaní a špinaví, odetí v dvadsiatich kilách textilu, kovu a kože, neschopní ani doraziť na miesto koncertu - vyplo ich totiž už v staničnej umakartovej krčme. Tí, ktorí prídu k bránam festivalu, sú schopní aspoň sedieť na zemi a pýtať si od ľudí peniaze na lístok. Ak sa už dostanú dnu, zvládnu si dať na stojáka jednu malú borovičku, prirodzene, ak ich na ňu niekto pozve - alkohol si zásadne nosia vlastný, z domu; v ideálnom prípade taký, za ktorý nemuseli zaplatiť, veď aj autobus niečo stojí a kartičku so študentskou zľavou stratili na predošlej akcii, keď sa dogrcaní zobudili na autobusovej zastávke s takmer prázdnou krabičkou mäkkých marsiek v zadnom vačku, pokrkvaných tak, že by si ich už ani Vlk nedokázal zapáliť. Ak sa koncert koná v dostatočnom predstihu, dokážu sa na naň priplaziť a vykrikovať punkové mantry o policajnom štáte či o ochrane životného prostredia, následne hodiť pivo do publika či zahodiť horiaci špak do trávy pol metra pred seba. Pokiaľ narazíme na uvedomelého najebaného pankáča, taký je ešte na práve poludnie schopný pogovať, až potom sa rozhodne naplniť denné desatoro a vykotiť sa pod čo najväčší strom, aby mal záruku, že bude celý deň spať v tieni. Gebriny tečú na tričko Adicts, noha v čižme sa potí až do momentu, kým mu niekto neujebe topánky. Načo sú teda dobrí najebaní pankáči? Ako výborný indikátor blízkosti stánku s pivom a tvrdým alkohom: stačí sledovať smer tiel rozsypaných po zemi. Ako znamenie, že sa niekde v okolí asi koná koncert. A raz som jednému vystretému na zemi ujebal z ruky hamburger.