To keby som si pamätal. Každopádne, najlepší postup pri vznikaní vecí je taký, ktorému ani sami nerozumiete. Ako keď idete s priateľmi na splav, zrazu hráte na gitare torzo budúcej pesničky a ktosi dupe topánkou na prvú do dreveného móla. Plávate rozmazaným časopriestorom, pričom nemáte tušenia, kedy ste nastúpili na tento psychadelický vlak rútiaci sa čertvie kam, avšak zaručene nie do Zionu. Z ničoho nič ste na konečnej a jeden zo spolucestujúcich na prahu nedeľného dopoludnia ožratý šoféruje traktor. Polovica premenných je bulharských a druhá polovica zabudnutých. Kam som šťal? Pevne verím tomu, že nie TAM. V roku 2018 sa jeden z pasažierov takmer stal hrdinom tejto pesničky. Na brehu jazera sa skauti spili ako starší dorast podpolianskeho folklórneho súboru. Najväčší z nich sa priplazil na miesto posledného odporu, kde sa aj dogrcal a ako valček na cesto vyváľal pod sebou ucelený pás utľapkanej trávy. Všetko by sa odvíjalo v rozumnom intervale rokenrolu, keby sa tam dakto druhý predtým nevyšťal s prietokom moču ako v najširšom priereze ropovodu Družba. Stan postavili meter odtiaľ. Ja som ako abstinent šťal z druhej strany murovaného domčeka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára