Otec zjedol život

Boh je dobrý chlapík. Priniesol do tohto sveta systém práva a poriadku. V skrátenom legislatívnom konaní daroval padlým bytostiam desatoro prikázaní, a k tomu ešte slušnú kôpku rôznych nariadení, vyhlášok, obyčajov a pravidiel. Nenašlo sa veľa ľudí, ktorí by mu mali odvahu vzdorovať. Keby aj hej, vždy bola po ruke armáda duchom vybavených vojakov božích, ktorí vedeli pohotovo sotiť rebelanta naspäť do kostolnej lavice. Táto viac či menej krehká homeostáza sa s nemalým úspechom drží už dvetisíc rokov - asi na tom napokon niečo bude, tak načo sa vzpierať. Zo systému predsa benefitujeme všetci a každý vie, ako sa správať tak, aby bol bolo všetko v súlade s poriadkom. 

Otec mal životné koľaje hlboko vyjazdené. Videl, čo je dobré. Niektoré veci skrátka fungujú, tak načo narúšať tento božský pokoj. Kto roztvorí náruč a odhalí srdce, zákonite mu musí byť pod nebesiami príjemne. Pre svoje deti vytvorili svet bezpečia a istoty.

Jeho syn roztvoril náruč a v tom okamihu sa mu do nej spadol spolužiak zo základky. Očividne nedokázal stáť na nohách, no to je vraj jediná vec, s ktorou má momentálne problém. Dnes idú do toho. Na intrák stavebného učilišta dovliekli holiaci strojček. Vyjebali plechový reprák na maximum a do crustového rachotu si obaja v prítmí provizórne zariadenej izby vyholili na hlave číra. Spolužiak ešte odkiaľsi vytiahol sprej na vlasy a dokonal dielo vrstvou modrej gebuziny. Na to vypili fľašu vodky, hodili tyčku z balkóna a syn sa pobral domov. 

Otec už čosi čítal o úchylných rozvracačoch tradičných hodnôt z pochybných ľavicových pseudo-subkultúrnych krídel jednotiek podporovateľov anarchie a všeobecného chaosu. Len prečo práve on. To, že začal nosiť šaty čo našiel v smetiaku - okej, skromnosť je cnosť. Muselo sa to zlomiť pri tej hudbe. Aké sadze musí mať človek v duši, aby si pustil Exploited? Kde sa stala chyba? Veď dostal všetko - teplo rodinného kozubu a každodenný chlieb.

Ten chlieb, ktorého zvyšky teraz zasychajú pred vchodom do intráku stavebného učilišta.