Nástroj božieho plánu

Prakticky už ani nemusíš otvárať noviny. Všetko je jasné aj bez písmeniek. Bol čas, keď mohli nové skutočnosti vyvolať akúsi búrku. Ale vyčasilo sa.

Štát je termitisko, ktorý obžrali gauneri ako červotoče babkin kredenc. Gaunerom vyštiavajú teritórium bývalí horliví frekventanti chuligánskych kotlov na bezvýznamných športových podujatiach. Ľudia, čo by ti mali slúžiť, si želajú, aby si pomaly skapíňal - od zlých potravín, od zákrokov mäsiarskych učňov, od úderov pelendrekom po krížoch, od skľúčujúcej klaustrofóbie rozpadajúceho sa paneláku, od udusenia sa, od rezignácie a úplného vyčerpania. Do toho predpoveď počasia v podobe smrtonosného inferna, kde bude vianočka stáť polovičku tvojej výplaty a žufaňa čistej vody tvoj očakávaný dôchodok. K tomu choroba, ktorú dostane postupne každý na svete. A ešte vojna - buď s našimi, alebo proti našim, alebo proti všetkým.

V podstate sa už netreba nič viac dozvedieť. Informačný trh je dokonale nasýtený, špongia je nasiaknutá po samotný okraj, pýtať sa je zbytočné. Všetko je komplet skurvené a už niet čo. Zostal vytiahnuť posledný dielik z apokalyptickej jengy. Teba.

Vyjdeš von z baráku a z fleku vylepíš facku prvému decku medzi preliezkami. Zasran sa zaborí nosom do čohosi, čo pol dňa ťarbavo utľapkával na pieskovisku. Zdegenerovaný piesočný paškvil zúrivo rozdupeš. Matku sopliaka odsotíš do šípového kríku. Kruciáta pokračuje. Fajčiac vojdeš do večierky, vezmeš si kávenky a žuvačky spopri pokladnice bez platenia, žuvačky hodíš do predavačky, otvoríš mraziaci box a zrútiš horiacu cigaretu medzi nanuky. Vo dverách plecom drgneš do muža v roláku, muž spadne na zem. Kávenky jebneš do koša. Úkosom zbadáš na pár krokov od teba vozíčkara; vedúci paralympijského pelotónu ti ide priamo v ústrety. Bez mihnutia okom ho vydrbeš na bočnicu chodníka rovno do psieho hovna. Vynikajúci zásah. Fagani sa medzičasom rozutekali domov, v panike zabudli futbalovú loptu. Tú vykopneš niekomu do okna s jebnutými záclonami. Dôchodca je ľahký terč, stačí mu len vytrhnúť palicu a uderiť ho po pätách aby sa poskladal na ceste ako čerstvo ožehlená košeľa. C'est la vie.

Ráno v správach vysielali reportáž o tom, ako neznámy muž bezprecedentným spôsobom terorizoval pokojných obyvateľov sídliska vrátane detí, nezastavil sa ani pred ľuďmi so zdravotným postihnutím. Kam tento svet speje.

Čistý (jednot)kár

Bonobovi rodičia boli presvedčení, že surfujú na tepe doby, hoci sa mentálne zasekli v paleolite. Vo fantazmagorickom zatmení frontálneho kortexu šunkovou penou pevne tvrdili, že jedine podkutím v inštitucionalizovanom systéme vzdelávania zaistia mládežníkovi útulnú budúcnosť. 

Akurát, že Bonobo mal školu na samom dne zoznamu objektov, ktorými plánoval podoprieť rozheganý štokerlík svojej neistej existencie. Už na strednej cítil, že celý tento systém slúži iba na to, aby sa absolventi telovýchovnej fakulty mali kde zamestnať, čo vytvára cyklický, od samotného počiatku nepretržite skurvený systém, ktorý musí po dosiahnutí singularity absolútnej absencie sebaúcty nevyhnutne implodovať: telocvičňa sa zrúti a učiteľov zadlávia žinenky a rebriny; čerstvo imatrikulovaných panicov rozdrvia valiace sa medicinbaly. A to sa bavíme len o telesnej.

Golgota sa tradične nekončí maturitou a neznesiteľný atmosferický tlak v obývačke s komplet nastúpenou rodinou v hodnote 250 tisíc miliónov megapascalov ťa vymrští až do severného krídla ekonomickej fakulty, kam sa cez tobogán obrovského životného zmätku a neznesiteľného strachu pred komplexnosťou modernej ľudskej existencie zhromaždila celá jedna aula oplakávačov svojich budúcich rozhodnutí. Víťazný žreb ťa teleportuje rovno na popravisko. Na rozdiel od milosrdných spôsobov vykonávania trestu smrti v podobe nabodnutia na bambus či namotávania tenkého čreva na kolovrat, tu sa smrteľný jed podáva priebežne. Najšťastnejší skonajú do roka, niektorí môžu odolávať aj desaťročie, upadajúc pomaly do tmy a ticha.

No ako sa má človek nevyjebať na školu, v ktorej výstavný docent pôsobí dojmom, akoby ho našli dva dni dozadu v antikvariáte? Isteže, aj Bonobo mal v triede tzv. výstavné kusy, ktorých príkladný život by sa mohol 24/7 streamovať na webe školy a tiež do spální rodičov. Študovali systematicky, chodili hrdinsky plesnivieť na prednášky, privyrábali si v kopírovacom servise, ba niektorí praxovali v obore hádam od prvého semestra. 

Boli to tí najnudnejší a najmenej zaujímaví ľudia, akých Bonobo stretol, a to strávil pol roka v prípravnej skupine na birmovku. Absolútne nič ho nelákalo nasledovať kroky ľudí, s ktorými sa dá baviť jedine o štatistike, nosia košele, nie sú vtipní, a ani nevedia, alebo ešte horšie, nechcú piť. Asi preto nikam nechodia. Nebývajú na intráku, lebo je tam bordel. Kokoti prosto, horší ako podomoví predajcovia tyčiniek s rakovinou či kapitálového poistenia. Bonobo vzhliadal k frajerom s prievanom v indexe, ktorí plieskali akadémiu po zadku ako šľapku a napriek tomu ich nevyjebalo z kolotoča. V cieli budú mať predsa všetci rovnakú medailu za účasť.

Bonoba vyjebalo v treťom ročníku. Bol to príliš veľký kaskadér. Kokoti majú rovnako nezaujímavé životy, kúpili si však byty v Bratislave.

Otec zjedol život

Boh je dobrý chlapík. Priniesol do tohto sveta systém práva a poriadku. V skrátenom legislatívnom konaní daroval padlým bytostiam desatoro prikázaní, a k tomu ešte slušnú kôpku rôznych nariadení, vyhlášok, obyčajov a pravidiel. Nenašlo sa veľa ľudí, ktorí by mu mali odvahu vzdorovať. Keby aj hej, vždy bola po ruke armáda duchom vybavených vojakov božích, ktorí vedeli pohotovo sotiť rebelanta naspäť do kostolnej lavice. Táto viac či menej krehká homeostáza sa s nemalým úspechom drží už dvetisíc rokov - asi na tom napokon niečo bude, tak načo sa vzpierať. Zo systému predsa benefitujeme všetci a každý vie, ako sa správať tak, aby bol bolo všetko v súlade s poriadkom. 

Otec mal životné koľaje hlboko vyjazdené. Videl, čo je dobré. Niektoré veci skrátka fungujú, tak načo narúšať tento božský pokoj. Kto roztvorí náruč a odhalí srdce, zákonite mu musí byť pod nebesiami príjemne. Pre svoje deti vytvorili svet bezpečia a istoty.

Jeho syn roztvoril náruč a v tom okamihu sa mu do nej spadol spolužiak zo základky. Očividne nedokázal stáť na nohách, no to je vraj jediná vec, s ktorou má momentálne problém. Dnes idú do toho. Na intrák stavebného učilišta dovliekli holiaci strojček. Vyjebali plechový reprák na maximum a do crustového rachotu si obaja v prítmí provizórne zariadenej izby vyholili na hlave číra. Spolužiak ešte odkiaľsi vytiahol sprej na vlasy a dokonal dielo vrstvou modrej gebuziny. Na to vypili fľašu vodky, hodili tyčku z balkóna a syn sa pobral domov. 

Otec už čosi čítal o úchylných rozvracačoch tradičných hodnôt z pochybných ľavicových pseudo-subkultúrnych krídel jednotiek podporovateľov anarchie a všeobecného chaosu. Len prečo práve on. To, že začal nosiť šaty čo našiel v smetiaku - okej, skromnosť je cnosť. Muselo sa to zlomiť pri tej hudbe. Aké sadze musí mať človek v duši, aby si pustil Exploited? Kde sa stala chyba? Veď dostal všetko - teplo rodinného kozubu a každodenný chlieb.

Ten chlieb, ktorého zvyšky teraz zasychajú pred vchodom do intráku stavebného učilišta.