"Poď na pivo, ty kokot", hovorí správa na Whatsappe. Milan si ju ale nemôže prečítať: je totiž pevne prilepený zvukárskou páskou o plafón. Vyzerá ako poctivá súčasná adaptácia múmie Tutanchamóna; teda okrem hlavy, ktorá ako jediná zostala voľná, a tak môže zakričať do prázdnej spoločenskej miestnosti:
"Bixby, vytoč toho primitíva prašivého!"
Rozsvieti sa telefón pohodený na obliatom ramene gauča.
"Vytáčam kontakt Mirko Malé Piuko.".
Zvoní niekoľkokrát, následne sa ozve odkazovka:
"Ahoj, Milan! Verím, že si už ako-tak vytriezvel. Rád by som ťa prišiel vyslobodiť, ale vieš, som v krčme aj s chalanmi. Aby som ti potvrdil našu veľkorysosť, sme ochotní prísť za tebou, ak nám do odkazovky zaspievaš pesničku Žijem, žijem od Petra Stašáka. Dve slohy, dva refrény. Inak ťa odtiaľ zoškrabe až polícia. Papa".
"Vyjebanec!" skríkne Milan a nechtiac si jebne hlavu o strop. "Vytáčam kontakt Grco, deviata B". ozve sa mobil. "Nie toho som myslel!" mykne sebou Milan, až ho páska priškrtí na krku. V rámci možností sa nadýchne a povie rezignovaným hlasom:
"Bixby, pusti mi pesničku Žijem, Žijem od Petra Stašáka." Onedlho z repráku začne šušťať umelohmotné intro na čerstvo rozmrazených klávesoch. Pieseň Žijem, Žijem z albumu Hej, Seňorita.
"Čas sa míňa, milé dámy,
rozpoviem vám príbeh známy,
žena moja doma čaká,
mňa však iná cesta láka,
mám chuť veľkú na panáka".
Výber skladby dokonale funguje ako zvukový waterboarding. Akurát v Guantanáme mal človek nádej, že ho raz pustia.
"Žijem, žijem,
prázdne vrecká mávam,
pijem, fajčím,
na svet nenadávam."
Stačilo. Nebude zo seba robiť šaša. Jeho dôstojnosť je silnejšia ako lepidlo na lepiacej páske. Zakričal do telefónu: "Bixby, videohovor s kokotmi!". - "Pripája sa, videohovor v skupine "White Trash Stropkov". Úkosom vidí na displeji pokrčené ksichty sediace za stolom; musel sa fakt riadne sfetovať, že takto skončil.
"Môžem vás jebať." vyriekol rozsudok jeho ctihodnosť Milan, vyučený klampiar s maturitou.
"Minko... veď poznáš protokol." povedal automechanik Peter Fábry, známy tiež ako Fábrio, špecialista na Škodu Fabia.
Milan sa napriek miernej závrati rozpamätal na formálny postup v takejto situácii. Umiestnenie na plafón, tzv. stropkovský Spiderman, používajú ako formu pokánia za závažné prúsery. Milan si nič nepamätá.
"Radšej sa nepýtaj", prečítal mu myšlienky Džovani, čo klátil tvoju mamku vo vani.
"Počúvame."
Milan si uvedomil chladný kalkul spoločenskej zmluvy. Bez pravidiel... sme obyčajní barbari. Zhlboka sa nadýchol a spustil.
"Žijem, žijem, prázdne vrecká mávam, ..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára