Panelákový zmrd

Spomienky bolia. Nerád spomínaš. Nechceš si spomenúť na časy, keď nebolo možné objednať si pizzu do domu. Sivota sa stala tvojou predvolenou farbou a vyjsť z domu - ach, až je ťažko na srdci keď si predstavíš, ako nepríjemne slnko svieti do očí. Predtým, než mama zomrela a uvoľnila ti ten zaprdený jednoizbák, posielala ťa občas vyniesť smeti. No to bolo v piči, vidieť čo i len burinu prerastať spopod betónových kvádrov cestou ku kontajnerplacu medzi barákmi. Provizórne futbalové ihrisko správne zaliali betónom a postavili na ňom potraviny a vôkol nich chodníček. Netreba sa už jebávať skrze zablatený trávnik - skurvená tráva farbí tenisky. Objavila sa iniciatíva vysadiť stromčeky pozdĺž paneláku, decká ich obvykle polámali prv než stihli dorásť do pol metra. Ešte to, aby si na druhom poschodí z okna videl miesto kotolne dajakú brezu. Neznáma krava nad tebou má kvety na balkóne. Vieš to tak, že ti občas zaveje zrnko zeminy na ten tvoj keď fajčíš. Nenávidíš ich, aj keď si ich v živote nevidel. Určite má muškáty. Piča.

Nemáš veľa radosti v živote, cítiš sa, akoby ti všetci robili naprieky. Občas si musíš uľaviť. Ako vtedy, keď sa za kotolňou zhŕkli malí skauti, ktorí dostali za úlohu vyrobiť provizórny prístrešok z prírodných materiálov. Sám si bol prekvapený, koľko konárov, haluzí a kokotín sa im podarilo nájsť na jednom sídlisku. Ako len kňučali, keď si im ho podpálil a rozdupal. Vybiehali von ako splašené sliepky z kurína, tam si ich už očakával oháňajúc sa horiacim papekom ako Hérostratos. Vodcovi družiny sa aj ušla jedna do papule. Lokálna skautská jednotka bola úspešne demoralizovaná na samé dno. Využil si deň.