Čo je to práca? Je to niečo, čo robíme rukami? Je prácou ponúkanie kapitálového poistenia? Lojzo vedel, čo je to práca. Napriek tomu mal pocit, že ho trh práce klame. On vytváral niečo skutočné, potrebné. Prečo sa má potom horšie ako pičus v kravate na druhom stupienku nebankového subjektu, ktorý ťa ojebe o všetko a o desať rokov sa vynorí za konferenčným stolom v dozornej rade inej zločineckej bandy? Lojzo totiž pomáhal - dával ľuďom domov. Oplýval však aj nevyhnutnou dávkou sebareflexie: vedel, že by nemohol reprezentovať školu na matematickej olympiáde. Mal súbor zručností, ktoré vedel ponúknuť spoločnosti: zavše však cítil krivdu. Nevedel multiplikovať ani svoj prínos, ani svoj úžitok z neho.
Aký kariérny posun môže čakať robotník na stavbe? Od pomocného proletariátu to cez bežného robotníka môžeš dotiahnuť akurát tak na majstra. Lojzo sa však nevidel ako tímlíder. Túži byť skôr vysoko špecializovaným kontraktorom, ktorého by si najímali na lukratívne fušky. Takým, ktorý netúži po driapaní sa hore kapitalisticko-neofeudálnymi organizačnými štruktúrami. K virtuozite v štukatérstve je však dlhá cesta a hmotný nedostatok aktuálny.
V daný deň však Lojza pohladila šťastena po vlasoch. Majster na stavbe prišiel s návrhom delegovať jednu zo svojich právomocí na zverených pracovníkov. Lojzo si s dojatím vypočul verdikt, že je tiež dobrý kokot, ale asi menší než všetci ostatní, a bude teda odteraz zodpovedať za chod miešačky na maltu. Takto sa ustanovil medzičlánok v stupni riadenia. Lojzova hodnota na trhu práce sa aj bez dodatočnej kvalifikácie zvýšila prijatím väčšej zodpovednosti, čo čiastočne utlmilo pocit nespravodlivosti. Vtedy bohužiaľ nemohol tušiť, že marginálny prírastok jeho trhovej ceny bol iba iluzórny.
Lojzo sa v ten večer od šťastia ožral v krčme pri futbalovom ihrisku s kadenciou húfnice. Precitol ležiac na chrbte v predsieni, na mobile mal 27 neprijatých hovorov. Sadol za volant, napokon bolo už poobede. Na stavbe našiel chlapov stojacich v polkruhu okolo miešačky. Takto sa vyfarbil v prvý deň na pozícii manažéra. Z náprsného vačku na monterkách vytiahol kľúče, na jeho počudovanie však nenašiel nič, kam by ich mohol zasunúť. Ostatní naňho s poloúškrnom hľadeli ako sa zmätene snažil uviesť miešačku do prevádzky. Keď sa už predstavenie naťahovalo pridlho, zasiahol majster - spustil miešačku tlačidlom "Tahem zapni". Lojzo nerozumel, čo sa práve stalo. Vzápätí prišlo rozuzlenie: on, tupý, prepitý idiot, si myslel že je lepší než ostatní? Lojzo okamžite pochopil, že stredný manažment neexistuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára