Ešte jednu cigu som povedal

"Máte rakovinu," povedal doktor. 

"Neni som kokot," odpovedal pacient na lôžku, vediac, že 42 rokov poctivého, pravidelného fajčenia ho asi nekatapultuje do prvej ligy darcov pľúc. 

"Pokúsim sa vysvetliť: máte extrémne agresívny druh rakoviny, ktorý vás pravdepodobne do rána zabije. Tráviaca sústava nie je schopná prijímať živiny ani vodu." 

Pacient zovrel pery do pohŕdavej grimasy. Ach, kedy sa len z lekárov stali takíto nadutí handroví pandrláci? Čo tento holobriadok vyjebaný vie o fajčení? Nie je snáď nič viac samozrejmé, ako že keď je všetko úplne na hovno, nemá zmysel jesť ani piť. Zato fajčiť má zmysel vždy. 

"... môžem vám nejako pomôcť?" 

"Dones mi cigu." Pacient neznášal pocit nebyť schopný skočiť do bufetu pre tabak, nieto ešte byť prikovaný k posteli. 

"Prepáčte, ale v nemocnici sa nesmie fajčiť."

Tak nielenže sa tu doktor Mengele prišiel hrať na anjela smrti, ale ešte sa mu chystá odoprieť poslednú radosť v živote. Keby mal síl, tento samozvaný onkológ by dostal takú jebu do brady, že by si cerebellum zoškraboval zo stropu. No zmohol sa iba na pohľad, ktorý však povedal všetko.

"Dobre, tak vás vezmeme na aspoň na chodbu..."

Pacient sa pripravoval na posledný pôžitok v živote podobne ako keď sa tešíte na objednanú pizzu alebo do vykúreného auta. Bude finálny, a teda najlepší. Nič iné ani nezostávalo. Každý šluk do seba bude vťahovať ako priemyselný vysávač. 

Doktor odbehol a vrátil sa s cigaretou, zapálil ju a podal pacientovi. Ten si ju najprv premeral a a následne zhlboka vdýchol dym. Snažil sa sústrediť iba na tento jediný moment. Cigarety ho preniesli cez rozvod i cez nekonečné pracovné zmeny. Pomáhali mu rozkúskovať dni na malé stupienky a tento rebrík ho vždy dokázal prehupnúť do ďalšieho dňa. Prišiel čas na poslednú prechádzku s verným družbom. 

Akurát že táto cigareta bola úplne na kokot. Smrdela ako horiace chlpy na stehne spoteného vzpierača. Miesto pôžitku sa mu dostalo len pocitu obrovskej krivdy a beznádeje. Vzdor sa v ňom vzoprel ako do kúta zahnaný pes. To si doktor robí piču z poslednej radostnej chvíle jeho života? 

"Dones mi normálnu cigaretu, nie toto hovno!" zachrčal pacient cez ťažko namáhané dýchacie cesty.

"Prepáčte, ale toto nie je trafika. Už dosť, že som vám umožnil..."

"Nedopraje človeku nič, táto FAŠISTICKÁ OBLUDA!!" 

Od tej chvíle pacient nepovedal nič.

Pôžitkári, pomyslel si jogín ležiaci na izbe vpravo ako do seba pchal kašu z ľanových semien.

Stredný manažment

Čo je to práca? Je to niečo, čo robíme rukami? Je prácou ponúkanie kapitálového poistenia? Lojzo vedel, čo je to práca. Napriek tomu mal pocit, že ho trh práce klame. On vytváral niečo skutočné, potrebné. Prečo sa má potom horšie ako pičus v kravate na druhom stupienku nebankového subjektu, ktorý ťa ojebe o všetko a o desať rokov sa vynorí za konferenčným stolom v dozornej rade inej zločineckej bandy? Lojzo totiž pomáhal - dával ľuďom domov. Oplýval však aj nevyhnutnou dávkou sebareflexie: vedel, že by nemohol reprezentovať školu na matematickej olympiáde. Mal súbor zručností, ktoré vedel ponúknuť spoločnosti: zavše však cítil krivdu. Nevedel multiplikovať ani svoj prínos, ani svoj úžitok z neho. 

Aký kariérny posun môže čakať robotník na stavbe? Od pomocného proletariátu to cez bežného robotníka môžeš dotiahnuť akurát tak na majstra. Lojzo sa však nevidel ako tímlíder. Túži byť skôr vysoko špecializovaným kontraktorom, ktorého by si najímali na lukratívne fušky. Takým, ktorý netúži po driapaní sa hore kapitalisticko-neofeudálnymi organizačnými štruktúrami. K virtuozite v štukatérstve je však dlhá cesta a hmotný nedostatok aktuálny. 

V daný deň však Lojza pohladila šťastena po vlasoch. Majster na stavbe prišiel s návrhom delegovať jednu zo svojich právomocí na zverených pracovníkov. Lojzo si s dojatím vypočul verdikt, že je tiež dobrý kokot, ale asi menší než všetci ostatní, a bude teda odteraz zodpovedať za chod miešačky na maltu. Takto sa ustanovil medzičlánok v stupni riadenia. Lojzova hodnota na trhu práce sa aj bez dodatočnej kvalifikácie zvýšila prijatím väčšej zodpovednosti, čo čiastočne utlmilo pocit nespravodlivosti. Vtedy bohužiaľ nemohol tušiť, že marginálny prírastok jeho trhovej ceny bol iba iluzórny.

Lojzo sa v ten večer od šťastia ožral v krčme pri futbalovom ihrisku s kadenciou húfnice. Precitol ležiac na chrbte v predsieni, na mobile mal 27 neprijatých hovorov. Sadol za volant, napokon bolo už poobede. Na stavbe našiel chlapov stojacich v polkruhu okolo miešačky. Takto sa vyfarbil v prvý deň na pozícii manažéra. Z náprsného vačku na monterkách vytiahol kľúče, na jeho počudovanie však nenašiel nič, kam by ich mohol zasunúť. Ostatní naňho s poloúškrnom hľadeli ako sa zmätene snažil uviesť miešačku do prevádzky. Keď sa už predstavenie naťahovalo pridlho, zasiahol majster - spustil miešačku tlačidlom "Tahem zapni". Lojzo nerozumel, čo sa práve stalo. Vzápätí prišlo rozuzlenie: on, tupý, prepitý idiot, si myslel že je lepší než ostatní? Lojzo okamžite pochopil, že stredný manažment neexistuje.

Panelákový zmrd

Spomienky bolia. Nerád spomínaš. Nechceš si spomenúť na časy, keď nebolo možné objednať si pizzu do domu. Sivota sa stala tvojou predvolenou farbou a vyjsť z domu - ach, až je ťažko na srdci keď si predstavíš, ako nepríjemne slnko svieti do očí. Predtým, než mama zomrela a uvoľnila ti ten zaprdený jednoizbák, posielala ťa občas vyniesť smeti. No to bolo v piči, vidieť čo i len burinu prerastať spopod betónových kvádrov cestou ku kontajnerplacu medzi barákmi. Provizórne futbalové ihrisko správne zaliali betónom a postavili na ňom potraviny a vôkol nich chodníček. Netreba sa už jebávať skrze zablatený trávnik - skurvená tráva farbí tenisky. Objavila sa iniciatíva vysadiť stromčeky pozdĺž paneláku, decká ich obvykle polámali prv než stihli dorásť do pol metra. Ešte to, aby si na druhom poschodí z okna videl miesto kotolne dajakú brezu. Neznáma krava nad tebou má kvety na balkóne. Vieš to tak, že ti občas zaveje zrnko zeminy na ten tvoj keď fajčíš. Nenávidíš ich, aj keď si ich v živote nevidel. Určite má muškáty. Piča.

Nemáš veľa radosti v živote, cítiš sa, akoby ti všetci robili naprieky. Občas si musíš uľaviť. Ako vtedy, keď sa za kotolňou zhŕkli malí skauti, ktorí dostali za úlohu vyrobiť provizórny prístrešok z prírodných materiálov. Sám si bol prekvapený, koľko konárov, haluzí a kokotín sa im podarilo nájsť na jednom sídlisku. Ako len kňučali, keď si im ho podpálil a rozdupal. Vybiehali von ako splašené sliepky z kurína, tam si ich už očakával oháňajúc sa horiacim papekom ako Hérostratos. Vodcovi družiny sa aj ušla jedna do papule. Lokálna skautská jednotka bola úspešne demoralizovaná na samé dno. Využil si deň.